Kyrgyz "Ibex" (KGZ) | FotoStory A.S.

FotostoryAS

Menu

     Krátke trúbenie, krátke trúbenie škody superb  s popisom a žlťou tabulou s textom taxi, zhruba o pol 11 doobeda. Krátke trúbenie a expedícia do strednej Ázie začína. Za necelú hodinu som už stál v hlavnej hale na letisku Václava Havla v Prahe. Rýchly presun za kofeínom, návšteva zmenárne a čakanie na zvyšok Česko- Slovenského loveckého tímu.

Hlavou popri čakaní prebiehajú myšlienky, či všetko dôležité je v batožine, ktorá je hermeticky uzatvorená pevným igelitom a pripravená na presun dlhý 5200 km.

Do základného tábora sme sa dostali už po tme, takže okolitých velikánov sme videli až ráno pri vychádzaní z jurty. Pri nabalení a pripravení sme vysadli na kone a pustili sa nespútanou a divokou krajinou pri čínskych hraniciach, za rohatými obyvateľmi. I v takto  nehostinnej krajine plnej skál a šialených prevýšení, to hýri životom. Po 30km trase nás sprevádzali divoké kone a stáda Marca Pola, ktorí si udržiavali bezpečnú vzdialenosť.  Počasie nám celú 4 hodinovú cestu prialo, čo nám pridalo na odtieni našich tvárí. Sprievodcovia, ako i my, sledovali okolité skalnaté úbočia hľadajúc zviera pre ktoré sme šli do tejto divokej krajiny, kde si človek pripadá strašne malý. Pokorne a s úctou sa nám pod kožu vrývala atmosféra stredoázijského pohoria Ťanšan.

Po asi 3 hodinách cesty sme v malom skalnom svahu, ktorý vyzeral ako vlna pokrytá skalami, čo sa valí nekompromisne úbočím, uvideli stádo asi 50 kusov, avšak Kozorožec je veľmi opatrný a na tak veľkú vzdialenosť sa nedalo s istotou prečítať  rozsah trofejí. Zoskočili sme z koní a snažili sme sa priblížiť bližšie. Ležiaci v tráve pod fotoaparátom krstený batoh Tamrac pre elimináciu trasu, zapnutý živý náhľad skenujúci okolie pasúceho sa stáda. Tamron 150-600 G1, dostáva zabrať. Je tam, je tam!  Vyskakujeme na kone a presúvame sa k stádu , ktoré postupuje so svahu smerom dolu  k rieke. Presun nám zabral asi trištvrte hodiny po náročnom  teréne skalnatého svahu. Stádo už prešlo na druhú stranu..., zoskakujeme z koní a rýchlo sa presúvame k palebnej pozícií. Sprievodcovia sú skúsení a tak sa rýchlym klusom presúvame k veľkým skalám, ktoré sa týčia nad hranou rieky ako ochranci, mať tak trošku iný tvar , tak je to ako výjav z Pána Prsteňov, keď na lodiach prechádzali cez veľké sochy .

Kozorožce sa neustále pohybovali a tak sa moc nedarilo nájsť to správne miesto aby sme mali správny a čistý obraz, ktorý bol pod nami.  Rýchly presun v behu po svahu cca asi 500m, zostávam v polovici a ľahám si pod skalu v kamufláži Percussion, predo mnou len trs horskej trávy a za nim asi 300m, pasúce sa kozorožce. Sledujem Václava so sprievodcami ako prichádzajú na miesto, odkiaľ  budú zrejme loviť. Pozerám ako si ľahá na skalu, pozerám na kozorožcov. Pripravujem fotoaparát, aby mi neunikol záber... Jeden pokus, jeden pokus.

Padol vystrel, kozorožce sú v pohybe, v tejto chvíli už uzávierka fotoaparátu cvaká ako šialená, podarilo sa. V pamäti fotoaparátu je fotografia, okamžik, silný okamžik. Lovec sa avšak nezdvíha. Zostávam na mieste a čakám, niečo tu nehrá a tak i keď nadšený, že som stihol prvú ranu.... čakám na ranu druhu, ak príde.

Rana padá a fotím.  Srdce mi tlčie ako divé.

Po asi hodine sa objavuje spoza veľkej skaly Vašek. Je po love, po hodine ležania v tráve  a prichádzajúcemu chladu spoza bielych hrebeňov. Kozorožca sa Nám pre dnešok nepodarilo dohľadať a tak zostávame na mieste a počkáme na ráno. V tme liezť po skalách, na ktorých sú fľaky zľadovatenej vody vo výškach 3500-4000nmn., by bolo nebezpečné až priam vražedné.  A vidina horúceho čaju medzi stanmi v zavetrí na petrolejom variči, nedá sa odolať.

Ráno vyliezam zo stanu a privíta ma chladný vánok nasiaknutý niečím známym. Sneh. V noci nám napadlo asi 5 cm snehu. Obliekam sa do kamufláže s termo - oblečením a vyťahujem neoprénové rukavice taktiež od Percussion. Prijemné prebudenie, ako sa chlad vlieva do pľúc, zohrievajúc ruky s čiernym čajom. Východ slnka nad týmto koncom sveta je až priam post- apokalyptický romantický, s nádejou, že kozorožca objavíme nás ženie vpred do tejto tichej horskej tmy.

 Je 6 hod. ráno.

Asi po zhruba 13 hodinách v údolí, po momentoch slnka, dažďa, snehu,  prichádza sprievodca po protiľahlej strane hory, po skalnatých previsoch... Na chrbte nesie kozorožca.

Lov bol úspešný a posledná cesta 120cm-trového kozorožca je k nám, do táboru, ku koňom. Hodiny píšu približne niečo okolo 19tej. Po krátkom fotení, a zdaniu úcty, tomuto horskému kráľovi sa balíme a pripravujeme na cestu do základného tábora proti tme. Rešpekt, adrenalín, obavy a vzrušenie z lovu strieda to isté ale tentokrát zo 4 hodinovej skalnatej, prevismi vyplnenej cesty späť. (pozitívne a zároveň negatívne je, že som vedel aká cesta ma čaká a zároveň že tie hĺbky a výšky neuvidím).

Napokon jedine čo som videl boli iskry od konských kopýt a svietiace oči od predátorov týchto horských planín, vlkov.

Cesta bola dlhá a náročná a približne okolo polnoci sme zosadali v hlavnom tábore u našej jurty. Privítali sme sa s ostatnými členmi expedície a netrpezlivo očakávali čierny čaj po náročnej ceste späť. Ruky sa trasú, nohy sa trasú, trasiem sa celý a vôbec netuším dôvod, možno ma opúšťa vzrušenie a rešpekt a prichádza neopakovateľná spokojnosť, že som v zdravý absolvoval návrat do ako takej civilizácie na skalnatej lúke s riekou. Ulíham a zaspávam takmer  okamžite. Ráno nás zobúdzajú miestny ľudia a nesú nám raňajky s čajom. Faktom je, že na tejto expedícii som úplne nie dobrovoľne eliminoval kávu. Počas nasledujúcich dní sme vysadali na kone, teda už keď som absolvoval výcvik pol roka dopredu, tak je škoda to nevyužiť, a vydávali sme sa na celodenne prieskumy po okolí, hľadajúc život v tejto síce nehostinnej, ale veľmi rozmanitej krajine.

Posledný deň... a odnášam si Kirgizské prekvapenie... a to, neskutočnú nádchu. Takže cesta naspäť do Európy sice bola s úsmevom ale s plným vreckami kapesníkov ... Paradoxne cesta domov trvala dlhšie ako cesta tam.

Chcel by som poďakovať celej Československej posádke loveckej expedície ako i miestnym sprievodcom za starostlivosť. Za technickú podporu v podobe oblečenia Percussion a loveckú optiku zabezpečovala Meopta.

Dúfam, že Vás fotografie vtiahnu do atmosféry púštno-skalnatého lovu... a spoločne somnou si užijete neopakovateľne momenty