FotostoryAS

Navigace

Poľovačka na jarabice alebo Ako sme si vyskúšali dohľadávanie aj my... .

Tak ako teplá pestrá jeseň pomaly prenecháva svoje miesto nastupujúcej zime a dni sa postupne skracujú, tak sme aj my, členovia Slovenského športového klubu retrieverov, vymenili čas skúšok za čas oddychový, poľovný.

Zvládli sme úspešne 5. ročník súťaže DERBY VÍŤAZ LESA 2019 "O pohár primátora mesta Nové Zámky", kde sú zahrnuté Farbiarske skúšky a Lesné skúšky retrieverov, ďalej v septembri to boli Jesenné skúšky retrieverov a v októbri Farbiarske skúšky duričov. Nastal čas odmeniť našich psíkov a dopriať im radosť z práce na poľovačkách.

Na základe osobného pozvania sa podarilo členom nášho klubu zorganizovať v Maďarsku poľovačku na jarabice, pri ktorej sme mali príležitosť predviesť vycvičenosť našich psov, pre ktorých až do tejto poľovnej príležitosti bol pach jarabice neznámym pojmom. Poľovačky na jarabice sú v súčasnej dobe už vzácnosťou a pre vášnivých poľovníkov zaujímavou špecialitou pre ich typický rýchly a nízky let. Poľovačka bola zaujímavá aj pre nás kynológov, nakoľko pri poľovnom temperamente psov, sme museli udržať ich vysokú disciplinovanosť počas streľby a následne počas dohľadávania ulovených kusov.A tak sme novembrové slnečné lúče strávili v prítomnosti priateľov a známych na poľovačke v dedinke Lepsény, kde žijú veľmi milí ľudia, o čom sme sa mohli presvedčiť na vlastnej koži v piatok večer.

    Ale poďme po poriadku. Príchod na miesto ubytovania v súkromí bol naplánovaný deň vopred a spoločný pobyt poľovníkov i kynológov bol zahájený chutnou večerou z maďarskej kuchyne od pani domácej. Večer sa niesol v znamení ochutnávania miestnych vín a príjemných rozhovorov.

Na druhý deň ráno sme začali výdatnými raňajkami a po zápise všetkých zúčastnených do miestnej poľovnej knihy sme sa premiestnili na miesto poľovačky. Miestny poľovný hospodár nás oboznámil,  že poľovačka bude vedená v štýle „anglického poľovania“, poučil nás o bezpečnostných pravidlách a približne o 9.00 hodine sme začali poľovať. Všetci sme sa rozostavali do jednej dlhej línie, psovodi so svojimi štvornohými miláčikmi medzi strelcov a pomaly sme postupovali terénom. Jarabice boli vystavované dvomi tunajšími pointrami, ktorí upozorňovali strelcov, kde sa nachádza ukrytá zver. Ich disciplinovanosť a pózy pri vystavovaní v nás vyvolávali nemý úžas. Ulovené a tiež postrelené tzv. „krídlované“ jarabice boli dohľadávané a následne prinášané našimi retrievermi. Po prvých dvoch kolách bola prestávka na občerstvenie a krátky oddych.      Nasledovali ďalšie dve kolá, v rámci ktorých sa opätovne prehľadával poľovný terén, pričom boli ulovené ďalšie kusy prelietajúcich jarabíc. Potom nasledoval záverečný akt uctenia si ulovenej zveri vo výrade a tiež poľovnícke krstenie šiestich strelcov, ktorí po prvý krát ulovili jarabicu. Ulovených bolo 61 kusov jarabíc.

Vo veselom duchu a so spokojnosťou vydareného poľovného i kynologického zážitku sme sa vrátili naspäť na miesto ubytovania na „posledné kolo“, teda spoločnú večeru, ktorú pripravilo dámske osadenstvo našej výpravy. Potešilo nás, že aj maďarskí poľovníci pochválili našu slovenskú poľovnícku kuchyňu.

      Nič netušiac sme sa zabávali, avšak čakala nás najťažšia disciplína – dohľadávka strateného psíka, pri ktorej sa ukázala sila nášho priateľstva a kolektívu. Jedna naša psia účastníčka sa rozhodla ešte si zapoľovať na dedinskú mačku. Pri jej hľadaní pomáhali aj miestni ľudia a keď sme ju našli, nebolo šťastnejšieho človeka na svete ako jej majiteľ. Všetci sme sa potešili, že sme opäť v plnom zložení.Večer pokračoval ďalej, po nočnom pátraní sme vyhladli a s chuťou sa posilnili výborným jágerekom od našej viceprezidentky klubu. Jej vychýrené jedlá poznáme už všetci a vždy je to pre nás  kulinársky zážitok. Príjemnú zábavu a spomienky na zážitky z poľovačky nám umocňovali fotografie od známeho loveckého fotografa Adama Simandela. Jeho fotky sú známe po celom svete, zúčastnil sa už rôznych poľovných expedícií (naposledy to bol lov kozorožcov v Kirgizstane) a veru sme sa nestačili čudovať, čo všetko dokáže vidieť a zachytiť svojím objektívom. Spoločne strávený čas sme zakončili raňajkami a poďakovaním sa domácim za milé prijatie a pohostenie. Niektorí z nás sa ponáhľali na ďalšie poľovačky, ostatní domov ku svojim milým. Určite sa sem vrátime zase o rok, veď sme sa cítili ako doma. 

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí svojou troškou prispeli a urobili tieto dni nezabudnuteľnými.

LOVU ZDAR!

Helena Saganová

Antónia Sondorová