Z hmly sa zrodil lov diviakov – Hlína v srdci lesného tajomstva
Lov medzi tieňmi – kde hmla dýcha a stromy šepkajú.
Hmla padá. Krajina je tichá. A niekde v tichu sa začína príbeh... . 
Blížim sa k miestu stretnutia. Cestu sprevádza hustá hmla a jemný, neúprosný dážď. Myšlienky mi víria hlavou – čo tu dnes budem robiť? Svetlo je slabé, krajina zahalená sivým závojom, akoby les skúšal, či som pripravený vstúpiť do jeho ticha.Hmla sa valí medzi stromami ako para stúpajúca zo starého čarodejníckeho kotla. Dážď jemne padá na listy a z každého záberu cítim, že dnes to nie je len o fotografovaní. Dnešok je výzvou – pre mňa ako fotografa, ale aj pre každého, kto sa rozhodol byť súčasťou tohto lovu.
Les v Hlíne – malej dedinke v srdci Juhomoravského kraja – má svoj vlastný pulz. Je drsné, niekedy neprístupné, zahalené v hmle a tichu, ktoré v sebe nesie viac než len studený vzduch. Je to miesto, kde poľovačka nadobúda úplne nový rozmer. Miesto, kde tma lesa kontrastuje s odhodlaním ľudí, ktorí doň vstupujú. A práve v týchto podmienkach sa začína skutočný príbeh. Príbeh tých, ktorí poháňajú poľovačku – psovodov a ich psov, ktorí sa statočne predierajú húštinami, aby rozvírili čiernych rytierov lesa – diviaky. Ticho sa mení na pohyb, hmla na napätie. Počuť je každý krok, ale len málokto vidí tých, ktorí stoja za úspechom poľovačky.
Tieto fotografie nie sú o dokonalom svetle. Sú o realite a úprimnosti okamihu. O daždi, blate, súmraku, hmle... o ľuďoch, ktorí stoja pevne, rešpektujú pokyny, uprednostňujú bezpečnosť a chápu, že poľovačka je predovšetkým o rovnováhe, nie o trofejach.
S hlbokou úctou ďakujem organizátorom v Hlíne za precíznu organizáciu a dodržiavanie bezpečnostných pokynov a celému tímu ľudí, bez ktorých by sa táto poľovačka nestala tým, čím je – výnimočným zážitkom, ktorý tieto fotografie len podčiarkujú.
LOVU ZDAR
